Zmysel dejín

Veľké historické krízy a zvraty, ktoré sa naplno prejavujú v kľúčových momentoch svetových dejín, vždy podnecovali vznik filozofických úvah o dejinách a snahy pochopiť ich zmysel a smerovanie. Tak tomu bolo aj v minulosti. Už významná filozofia dejín v diele svätého Augustína, patriaca do kresťanskej tradície a ovplyvňujúca ďalšie smerovanie historického myslenia, vznikla v období zásadného zlomu, keď po páde Ríma dochádzalo k rozpadu antického sveta. Podobne aj starozákonná kniha Daniel, považovaná za jednu z prvých reflexií dejín, súvisí s rozhodujúcimi udalosťami v živote židovského národa. Po Veľkej francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách sa myslenie opäť obracia k otázkam dejín, aby zachytilo ich dynamiku a porozumelo ich vývoju. Filozofia dejín zohráva významnú úlohu aj v dielach mysliteľov ako Joseph de Maistre či Bonald. Zdá sa nepochybné, že nielen Rusko, ale aj celá Európa a svet vstupujú do novej, prelomovej etapy svojho vývoja.

Žijeme v období výrazného historického obratu. Začína sa nová epocha, ktorá zásadne mení priebeh dejín. Súčasnosť sa výrazne odlišuje od obdobia pred svetovou vojnou a revolučnými udalosťami, ktoré ju nasledovali v Rusku i Európe. Tento vývoj má hlboko otrasný, až katastrofický charakter. Spodné vrstvy spoločnosti sa dostávajú na povrch, všetko je v pohybe a vnímame zrýchlené tempo historických zmien. Práve tento intenzívny pocit pohybu môže viesť k tomu, aby sa ľudské myslenie znovu obrátilo k základným otázkam filozofie dejín, prehodnotilo ich a pokúsilo sa ich uchopiť novým spôsobom.