Božia tvár

Vyvracia tvrdenie, že prírodný svet nemá žiadny zmysel či cieľ, a dokazuje, že posvätno a transcendentno predstavujú „reálnu prítomnosť“, vďaka ktorej ľudia prichádzajú k sebapoznaniu a nachádzajú slobodu a vykúpenie. Vzor zmyslu nachádzame v ľudskej tvári. A Scruton dokazuje, že z tohto zážitku konštruujeme tvár sveta a oslovujeme aj Božiu tvár. V tvári nachádzame dôkaz vlastnej slobody a znak sebauvedomenia. Jednou z motivácií ateistickej kultúry je ujsť pred okom súdu. Pred okom súdu človek utečie tak, že vymaže tvár: a Scruton dokazuje, že toto je najznepokojivejší aspekt čias, v ktorých žijeme. V rámci svojho rozsiahleho argumentu Scruton vysvetľuje stále silnejší pocit skazy, ktorý zažívame, keď návyky hľadania slasti a konzumizmu zbavujú svet tváre. Jeho kniha bráni zasvätený svet pred návykom znesväcovania a ponúka víziu náboženského spôsobu života v čase skúšky.